Keď 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť a 15. marca Nemci v Česku vytvorili Protektorát Čechy a Morava, vyhlásilo Podkarpatsko 15. marca nezávislosť (prvýkrát v dejinách). No ešte v ten istý deň ho Maďarsko napadlo a do 18. marca obsadilo, a to napriek tomu, že tu nežili takmer žiadni Maďari, a že to Viedenská arbitráž zakazovala. Maďarskí vojaci tu (na rozdiel od nemeckých v Česku) museli čeliť vojenskému odporu miestnych obyvateľov.
Už 15. marca Maďarsko obsadilo aj časť východného Slovenska. Keďže nenastala žiadna podstatná reakcia, 23. marca začalo z Podkarpatska veľký útok na Slovensko s cieľom „postúpiť tak ďaleko na západ, ako sa len dá”. Po nasledujúcej maďarsko-slovenskej vojne (s viacerými maďarskými náletmi napríklad 24. marca na Spišskú Novú Ves), Nemecko prinútilo Maďarsko prestať a začať rokovať. Výsledkom rokovaní (27. marca – 4. apríla 1939) bolo, že Maďarsko dostalo pás najvýchodnejšieho Slovenska (1 897 km2) so 69630 obyvateľmi (všetko Slováci a Rusíni).