Vlastniť valašku na domácu obranu pretože tak by to chcel Štúr. Do domu sa mi vlúpu štyria ješitní, nanič hodní, maďarskí podliaci.
Jedným švihom ruky hodím valašku ktorá priklincuje prvého ničomníka o stenu, rovno pod môj terč na šípky s fotkou Lajosa Kossutha kde vykrváca.
Kým sú jeho traja kumpáni v šoku, siahnem po svojom príručnom ozembuchu a ďalšiemu privodím smrť fraktúrou lebky a fatálnym krvácaním do mozgu.
Posledný dvaja sa začínaju spamätávať tak zrúknem "Dunčo, trhaj!" na gazdovho psa, Dunča, ktorý pribehne, chňapne jedného maďara za nohu a odvlečie ho preč.
Jeho telo už nikdy nebolo nájdené. S hlavou plnou adrenalínu a maďarom s nožom za chrbtom sa hodím k svojmu Slotovmu modlitbetelnému oltáru,
z pod ktorého vytiahnem svoj Samopal vz. 58 Československej výroby, a pochabý život posledného maďara ukončím spŕškou 30 nábojov kalibru 7.62x39.
Tak ako by to chcel Štúr.